Idú traja blázni po poli a nájdu mínu. Začnú si ju pohadzovať a zrazu im vybuchne. Jednému to odtrhne ruky, druhému nohy a tretiemu výbuch natrhne hubu od ucha k uchu. Ten, čo mu odtrhlo ruky príde k tomu, čo mu natrhlo hubu a hovorí mu:
- Tebe sa to kamárat ale smeje, ale nás to mohlo zabiť!

Stretnú sa dvaja študenti elektrotechnickej fakulty a jeden hovorí druhému:
"Ako sa ti vodí v škole?"
"Ále... S nekonečným odporom..."

Príde Maďar do chovproduktu a pýta sa predavača.
- Dobré deň, nemáte tu na predaj tvrdú žabu?
Predavač:
- Tvrdú žabu?
Maďar:
- No, také je to zelené, má to tvrdý chrbát aj brucho to má...
Predavač:
- A nemyslíte vy korytnačku?

Na vizite hovorí doktor pacientovi:
- Tak čo, budeme vás operovať alebo zomriete sám?

"Pozri sa na toho chlapca, aké má krivé nohy!"
„No čo, to je môj syn!"
„Ej, ale mu pristanú, fešákovi!"

Po troch hodinách strávených v rade na finančnom úrade a jednaním s otrávenými a mizerne platenými úradníkmi, sa vytočený chlapík vybral do supermarketu kúpiť synovi bejzbalku.
Pri pulte sa ho predavačka pýta: „Budete platiť kartou alebo v hotovosti?“
Chlapík naštvane vyhŕkne: „V hotovosti.“
Potom si uvedomí, že predavačka si takého správanie nezaslúži a vysvetľuje: „Prepáčte, strávil som celé dopoludnie na finančnom úrade...“
„Nič sa nestalo... chcete tu pálku zabaliť alebo sa tam ešte vraciate?“

Malý chlapček sa pýta mamky ako prišiel na svet.
Ona premýšľa akoby mu to v jeho veku vysvetlila, nakoniec mu hovorí: „Vieš s ockom sme sa večer cukrovali, až si sa nám narodil.“
Chlapček si večer vezme cukorničku do postele, dôkladne sa pocukruje a ide spať.
Ráno sa zobudí a posteľ plná mravcov.
Nazlostený sa rozkrikuje: „Keby som nevedel, že ste moje deti, tak vás pozabíjam.“

Leží muž na smrteľnej posteli a hovorí svojej žene, ktorá sedí pri ňom:
„Keď nám vyhorel dom, bola si pri mne.
Keď nás vykradli, tiež si bola pri mne.
Keď umieram, opäť si so mnou.“
Tak si ku*va hovorím: „Či mi ty krava, neprinášaš smolu?!“

Učiteľ hovorí:
„Jožko skús vymenovať aspoň tri zvieratá žijúce v Afrike.“
„Prosím, slon a dve žirafy!“

Blondínka sedí doma naštvaná, že nemá ani korunu, a tak premýšľa ako by prišla k peniazom. Vtom jej napadne únos dieťaťa. Hneď beží pred školu, vyhliadne si prvého pekného chlapčeka a už aj s ním uteká domov. Doma si sadne k stolu a píše anonym:
„Milá mamička, dnes som ti uniesla syna a pokiaľ ho chceš ešte vidieť, tak daj do igelitky 100 000 Eur a nechaj mi ich zajtra o 16-tej v centre pri fontáne. Blondína.“
Zalepí obálku, dá ju chlapčekovi a pošlo ho s ňou domov.
Na druhý deň beží ku fontáne a tam igelitka so všetkými peniazmi a listom.
V ňom sa píše: „Peniaze vám posielam ako výkupné, ale musím vám povedať, že ako blondínky by sme si také hlúposti robiť nemali!“