Rádio Jerevan vyhlási hádankársku súťaž. Otázka pre prvý týždeň znie:
"Ivan a Nataša idú po poli. Vtom priletí včielka a vletí Nataši pod sukňu. Kam zabodne žihadlo?"
Po týždni rádio Jerevan hlási:
"Prišlo nám 3428 napospol oplzlých odpovedí. Len jedna bola správna. Včielka samozrejme bodne Ivana do ruky."

Synáčik z Hornej Dolnej študuje v Prahe na univerzite a dôjdu mu prachy. Premýšľa ako by ich získal a zatelefonuje domov:
- "Tati, predstav si, u nás na škole otvárajú kurz pre psov, kde ich učia hovoriť!"
- "Netáraj.. a čo to obnáša?", čuduje sa otec.
- "No, pošli Alíka a 15-tisíc a ja ho nechám zapísať," kuje železo syn.
Peniaze prišli a mladý je zase na pár mesiacov v pohode. Lenže po čase mu opäť dôjdu prachy a nezostáva nič iné, len otcovi zavolať znova.
- "Alík? Ten melie piate cez deviate, to už sa nedá počúvať," rozpráva zvedavému otcovi, "ale predstav si oci, že u nás na fakulte otvárajú kurz, kde učia psov aj čítať!"
- "A kurňa, keď už Alík hovorí, tak nech vie aj čítať!" hovorí na to otec.
- "Výborne oci, pošli 25-tácov a ja Alíka prihlásim," uzatvára syn.
Na konci školského roka mladému nezostáva nič, než prísť domov. Čo teraz? Tak psa zastrelí. Doma sa otec hneď pýta:
- "Tak, kde máš Alíka?" - "Ale tato, predstav si. Dneska ráno si pri raňajkách čítame noviny a hovorím Alíkovi: "tak dnes ideme domov.."
On zloží noviny a hovorí:
- "To som zvedavý, či ma zase otec vezme so sebou, keď pôjde do lesa šukať starú Pokornú!"
Otec sčervenie a skočí chalanovi do reči:
- "Dúfam, že si ho zastrelil, hajzla klamárskeho!"
- "To je jasné, otec.."

Manžel má dlhodobé podozrenie, že je mu jeho žena neverná, a tak sa rozhodol vrátiť sa zo služobnej cesty skôr, aby ju pristihol inflagranti. Na stanici si stopol taxík a už v priebehu cesty domov sa dohovoril s taxikárom, aby šiel s ním do bytu, ako svedok.
Pri príchode do bytu našiel podvedený manžel svoju ženu v spálni s milencom. Celý nepríčetný strhol perinu z milenca a namieril na neho svoju legálne držanú zbraň s tým, že milenca zastrelí.
Vystrašená manželka na svojho manžela kričí, aby od svojho rozhodnutia ustúpil a svoju prosbu sprevádza:
- "Miláčik, prosím, nezabíjaj ho, pamätáš si ten sponzorský dar naše BMW, tak to je od neho, rovnako tak všetky dovolenky, nový byt a zaplatené lístky na hokej.. to všetko platil on!"
Zmätený manžel sa otočil k taxikárovi, ktorý sa celý čas prizeral tejto dramatickej situácii a pýta sa ho:
- "Čo mám teda robiť?"
Taxikár ani na chvíľku nezaváhal a odpovedá:
- "Ja by som ho zase prikryl, aby vám neprechladol.."

V súdnom procese vykonáva vrahov obhajca krížový výsluch patológa:
- "Než ste podpísal úmrtný list, skontroloval ste pulz?"
- "Nie."
- "Vypočuli ste si, či mu tlčie srdce?"
- "Nie."
- "Vykonal ste skúšku dychu?"
- "Nie."
- "Takže, keď ste podpísal úmrtný list, neboli ste si istý, či je ten človek mŕtvy, že?"
- "No, poviem to takto: Mozog toho chlapa som mal v krabici na stole. Ale je možné, že behá niekde vonku a venuje sa právu."

Chlapík sa vyťahoval pred kamarátom, že jeho sestra sa preobliekla za chlapa a išla ako dobrovoľník do armády. Kamarát sa čuduje:
- "Hej, ale to sa s nimi musí aj sprchovať, prezliekať a všetko, nie?"
- "No, to áno."
- "A to na to neprídu?"
- "Prídu.. ale myslíš, že to niekto vykecá?"

Nedávno mi priateľka hovorila, že si už nemôžeme dovoliť utrácať peniaze za moje pivo..
Potom som ju nachytal, že utratila stovku za voňavku. Keď som jej vyčítal, že ja sa musím uskromniť, a ona utráca, odpovedala, že to predsa kúpila preto, aby sa mi páčila.
Povedal som jej, že od toho som mal to pivo..

Dieťa: Mami, môžem nosiť podprsenku?
Mama: Nie!
Dieťa: A môžem si namaľovať pusu a oči?
Mama: Nie!
Dieťa: A môžem nosiť topánky na vysokom podpätku?
Mama: Povedala som nie, Karol!!!

Včera večer sme s mojou ženou viedli trochu hlbší rozhovor o rôznych životných situáciách. Prišla reč na eutanáziu. K tejto citlivej téme o voľbe medzi životom a smrťou som poznamenal:
"Nechcem aby si ma nechala žiť v takom stave, kedy by som bol závislý na prístrojoch a živený tekutou stravou z nejakej fľašky. Keby si ma niekedy takto videla, vypni tie mašiny, čo ma držia nažive."
Ona vstala, vypla televíziu, počítač aj chladničku a vyliala mi pivo do záchodu.

Stojí o polnoci na kraji cesty chlapík a stopuje. Je búrka a autá sa nehrnú. Keď tu zrazu vidí v diaľke auto ako sa pomaličky a strašidelne k nemu blíži. Je mu to čudné, ale auto je auto. Keď ide popri ňom zastaví, a tak chlapík neváha a naskočí. Chce poďakovať vodičovi, ale s hrôzou zistí, že za volantom nikto nesedí. Strašne sa zľakne, ale auto sa dá zase pomaličky do pohybu. Chudák chlapík je už z toho celý hysterický, neváha a za jazdy vyskočí a beží preč. Zastaví sa až v najbližšej dedine. Tam vidí otvorenú krčmu, vojde dovnútra, dá si dvojitú tequilu a všetkým prítomným hneď čerstvú historku vyrozpráva. Všetci ho ľutujú aj obdivujú naraz. Asi za pol hodiny sa otvoria dvere, dvaja premočení chlapíci vojdú dnu a objednajú si rum. Rozhliadnu sa okolo seba a vidia nášho týpka. Pozrú sa na seba a jeden hovorí druhému:
"Hej pozri, to je ten debil čo naskočil, keď sme tlačili našu káru."

Na rohu ulice postávajú ľahké devy. Ide okolo babička a pýta sa ich: "Dievčatá, na čo tu čakáte?"
A devy odpovedajú: "Na chleba, babička, na chleba..."
- "Tak to ja počkám s vami," rozhodne sa starenka a čaká.
Ide okolo policajt a zarazene sa pýta: "Vy tiež, babička?"
- "Áno, áno," odpovie starenka. "Ja ho nechám najprv stvrdnúť a potom ho len žužlem..."